verte - neverte

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

dala dvakrát po puse

Takou by som, v jej veku, chcela byť. Nádherné prsia, bez spodnej košielky, jemné náznaky zpod pulóvra krajkovej podprsenky, „hadie“ čižmičky, cez ruku prehodený kabátik.
Dnes som prežila veľmi príjemný deň. Nie, nymyslite hneď na sex, aj keď je streda. Aj keď môžem povedať, že pomilovaná bola moja duša, myšlienkami a rozhovorom s príjemným mužom. O tom ale na budúce.

Bola som na jednaní v našom stoličnom meste , pod hradbami Matúša Čáka. Jednanie so zakazníkom skončilo síce nerozhodne, ale to ma až tak netrápilo. Rozhovor skončil veľmi skoro, aby som mohla ísť na obed a na kávu som nemala absolútne chuť. Slniečko svietilo, bolo cítiť príjemnú vôňu pomaly prichádzajúcej jari, tak som sa pomaly presúvala prechádzkovým krokom ku poliklinike. Rozhodla som sa, že sa konečne pôjdem načasovať na mamaografiu. Žiadanku, už skoro mesiac, nosím v kabele. Cestou som nakúkala do výkladov, ale ani do jedného obchodu som netúžila vojsť. Blížiac sa k Námestiu svätej Anny som narazila na predavača NOTABENE. Zbadala som ho na poslednú chvíľu a aj som trochu zaváhala, kým som k nemu podišla bližšie. Prekvapil ma jeho vek. Neviem, koľko mal, ale zdal sa mi tak na dvadsaťpäť. Nie som naivná, aby som si myslela, že predávajú iba starší, ale ja som na takéhoto mladého nemala šťastie naraziť. Nebol vysoký, bol oholený a celkom slušne oblečený. Otvorila som kabelu, vybrala 2 € , usmiala sa na neho: „Nech sa páči.“ Podala som mu peniaze.
„Ďakujem: Ste dnes prvá a ešte ste sa na mňa i milo usmiala. To sa mi nestáva. Pekný deň Vám želám.“ Zažel mi.
„Aj vy ho dnes budete mať.“
„Kiežby ste mali pravdu. Už dlho naň čakám a tak veľmi ho potrebujem.“ Hovoril kultivovane. Bez príznaku nárečia.
S miernym úsmevom na perách som kráčala ďalej. Neponáhľala som sa, obzerala sa.Pomaly si vakračovala. Z druhej strany chodníka prechádzala ku mne jedna pani, možno v mojom veku a mala nepodarene povyťahovanú nohavicu, trčala jej hrubá hnedá ponožka. Nikto na blízku nebol , tak som na ňu zavolala:
„Mladá pani“- otočila sa ku mne. „Máte, zastrčenú nohavicu v ponožke.“
Pozrela sa na nohavice a nerozhodne na mňa: „To nevadí.“ Zasmiala sa.
„Prepáčte, nechcela som vás uviesť do rozpakov, len som nechcela, aby ste boli v oku posmeškárov, preto som Vás oslovila.“
„Ja vám ďakujem. Ste milá, to sa často nestáva, aby vás upozornili. Skôr popri vás mevšímavo prejdu. Len viete,“ znovu sa zasmiala. „To tá druhá nie je na mieste. Obe nohavice boli do ponožiek zastrčené, ale chôdzou sa pomaly vysúkali. Dovidenia.“ Zrazu zabočila do plechových vrát vojenskej prokuratúry. Za chvíľu som bola v poliklinike.
Pri registračnom okienku bolo pár ľudí, počkala som na koniec a poprosila sestričku, aby ma objednala. Pozrela do počítača.
„Škoda, že nemáte i žiadanku. Mohli by ste ísť i hneď.“ Povedala sestrička. Neveriacky som na ňu pozrela a rýchlo otvárala kabelu.
„Náhodou ju tu mám. Som šokovaná, že máte voľno.“ Podala som jej žiadanku a išla si sadnúť. V čakárni nebolo veľa ľudí a ja ako vždy, som ich v mysli šacovala. Od vchodu prichádzala veľmi pekná pani. Bola veľmi zachovalá, vo veku dobrých sedemdesiat. Blond , s makeupom, v žltom pulóvri, lipovozelenej sukni, korále toho istého odtieňu. Takou by som, v jej veku, chcela byť. Nádherné prsia, bez spodnej košielky, jemné náznaky zpod pulóvra krajkovej podprsenky, „hadie“ čižmičky, cez ruku prehodený kabátik. Aj keď nebola štíhla, jej tvár a postava hovorili o minulosti veľkej krásavice. Potom pristúpili k okienku matka s dcérou. Boli rovnako vysoké, rovnako chudučké. Matka mala neupravené odfarbené vyrastajúce vlasy, zlatavú, do bedier vetrovku, neforemné slivkovomodré menčestráky, krátke ku čižmám, na hrubom plnom podpetku. Dcéra mohla mať cca 11 rokov. Už pred okienkom mali živú debatu, ale neuvedomovala som si zmysel, až kým si nesadli ku mne.
„Vydrž“, zachytila som reč matky.

„Nevydržím!  Idem si kúpiť čaj !“ Tvrdým hlasom oponovala dcéra a chcela sa dostať do tašky matky.
„Máš vodu. Za chvíľu pôjdeme dnu.“
„Chcem si ísť kúpiť čaj.Nechcem vodu“ Ďalej sa trmali o tašku.
„Napi sa vody, teraz nikde nepôjdeš!“Dcéra stále drzo papuľovala a mne sa začal dvíhať tlak. V duchu som si hovorila: „ je to jej matka, nech ju umlčí, malú buričku.“
„Nechcem vodu!“ Hlasno a zúrivo protestovala dcéra. „Vadí ti, že si chcem kúpiť čaj? Ha? Čo si myslíš? Určite nás hneď zoberú! To si teda stopnem, za koľko ťa zavolajú!“papuľovala ďalej a matka sá bránila, ale prísnosť jej hlasu bola tatam.
„S tebou tak ísť na vyšetrenie, už ťa nikdy so sebou nezoberiem. Radšej si mala do školy ísť. Nemožne sa správaš.“ Vyčítala jej matka. Dcéra nezostala nič dlžná:
„A ty si čo o sebe myslíš? Že si najmúdrejšia na svete?“ Viac som nemohla počúvať a zostať ticho. Prerušila som jej kanonádu voči matke. Nadýchla som sa , ale ovládala sa a primeraným tónom, takým, aby som počúvajúce okolie nezobudila z letargie:
„Milá slečna! Tá osoba pri tebe, je tvoja mamička, ktorá sa o teba stará, vychováva ťa a ty ju urážaš, akoby bola tvoja kamarátka.“ Bola som k nej natočená a čakala som, ako bude reagovať. Obe sklonili hlavy, dcérine pery sa pohybovali, hoci hlas nebolo počuť.
„Keby som bola ja tvoja mamička, už by som ti bola dala dvakrát po puse.“ Neviem, čo si ďalej hovorili, či na mňa nadávali, alebo nie, lebo sa otvorili dvere a mňa zavolala sestrička.
Keď som vyšla, bolo ticho. Všetci prítomní mlčali! Ja som čakala a pomaly si obliekala a zapínala kabát. Neozvala sa . Ani matka. Nahlas pozdravila a odišla. Rozmýšľala som, čo takú sopľaňu viedlo, k takej neláske, nevďačnosti, papuľnatosti k vlastnej matke. Mladé slečny sa búria. Aj ja som sa búrila. Lenže, mala som blízko k dospelosti a nie takýmto drzím spôsobom a na verejnosti. Som presvedčená, že takéto správanie má buď jej stará mama k jej mame a teda sa to dedí, alebo sa takto neľútostne, znevažujúco rozpráva manžel s manželkou pred deťmi. A to je veľmi smutné

Tak toto dievčatko, to som ja Vasilisa 26 | stály odkaz

Komentáre

  1. keď to čítam,
    ďakujem bohu za svoje pubertálne deti, za ktoré som sa nikdy nemusela pred žiadnou ambulanciou hanbiť...
    ..a oné, raz som si cupkala po ulici, vietor divo fúkal a prišla ku mne dáka pani: "Slečna, máte roztrhnutú sukňu!", upozornila ma..ja sa pootáčam, rozparok nebezpečne vysoko, stehno vonku a vravím: "Ale nie, to je naschvál!"...a obe sme sa schuti zasmiali...:DD
    ...už ma neupozorňujú, už také povážlivé rozparky nenosím...:-)))
    publikované: | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
  2. ale Mahara Ti,
    to by si mala. Veď nech muži hodia očkom po pekných nohách a opasok si povytiahnu.

    máš dobré deti, lebo ich vychovávala správna mama
    publikované: | autor: vasilisa26 (e-mail, web, autorizovaný)
  3. VASILISA -blizka dusa vsimava
    aj mne by to trapne bolo-keby dake dieta nectilo si matku - a videli by to vsetci naokolo..
    luto by mi bolo matky -tiez by som volila prihovor kratky..
    dnes moda veli:
    kazda dobra matka - musi byt svojim detom kamaratka!
    moj dovetok kratky:
    deti si musia ctit svoje matky!
    kde sa stala chyba?preco ucta a vdaka chyba?
    pytam sa to vsetkych mam!ja hned kratku odpoved mam:
    okrem LASKY musia deti dostavat vzor ZODPOVEDNOSTI,NAROCNOSTI,VDACNOSTI A UCTY..
    tu je chyba!detom vo vztahu k rodicom,ucitelom,dospelym to chyba..
    publikované: | autor: radost (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. no,
    v podobnych situaciach je lahsie byt divakom,ako ucinkujucim:-)ale kvitujem,ze si sa zastarela.mne sa to ako dietatu nepacilo,ked som vselikde videla dospelakov,resp.v mojich ociach starych ludi,lebo vacsinou mali sede vlasy,ako sa varechuju do vsetkeho mozneho.lenze ked opomenieme to,ze sa starali aj do veci,do ktorych im bolo h..., tak sa mi javi,ze v davnejsich casoch sa ludia aktivnejsie zapajali aj do javov,ktore sa ich priamo netykali a napominali roznych neposlusnikov,neporiadnikov,nevahali aj jednu struhnut podaktori,cim nezastavam fyzicke nasilie,ale na takych drzakov a kriklunov to obvykle silno platilo a uvedomili sa...kolkokrat mam chut skocit nejakemu krpatemu drzanovi na krk a osobne ho zakusnut,ked robi sceny na verejnosti,najlepsie v mensom priestore,kde niet pred tym uniku..alebo aj rodicovi,ked sa debilne sprava k svojmu dietatu...no lenze zatial som nikoho nezakusla,ani nezbila,ale slovne som sa dakedy nezdrzala... mne to pride ako akysi feedback,ked sa ludia nespravaju apaticky a ignorantsky,ale interaktivne reaguju na dianie a tym vlastne davaju najavo nejaku spatnu vazbu na show,ktoru sleduju....
    publikované: | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  5. Radosť,
    v krátkosti si to nádherne vyjadrila!!!!
    Ja tiež ten názor mám: kamarátov môžeme mať veľa, ale vedieť musíme, že mama je len jedna
    publikované: | autor: vasilisa26 (e-mail, web, autorizovaný)
  6. Bonnie,
    ja som čakala, že tá mama sa ozve, čo sa ja stariem. Aj keď mi jej oči pripadali ako oči strápeného psa. Možno naozaj zasiahla prozreteľnosť božia a sestrička otvorila dvere, pretože ja som naozaj cítila, ako mi rozčúlenie zaplavuje vnútro. Určite by som dievčinu nebola fyzicky napadla. Ani ja nie som za safalátky po tele od palice, ale výchovná facka od matky nikomu nemôže, po žiadnej stránke, ublížiť, pokiaľ to nie je denne za akúkoľvek maličkosť. Najúčinnejšie bolo porivanie za krátke vlasy pri ušiach
    To považujem za moju slabosť, že sa dokážem zastarať do cudzích, keď si myslím, že sa koná krivda alebo bezprávie.
    publikované: | autor: vasilisa26 (e-mail, web, autorizovaný)
  7. ano,vas26,
    nech to znie akolkolvek "nemoderne",ja s tebou plne suhlasim.otlkat decko za kazdu malickost je hrozne,ale niekedy taky facak,alebo bum po zadku je ucinnejsie ako tisic slov.aj v priorde mama trepne svoje mlada,ked je nespratne,alebo robi nieco nebezpecne.
    mozem hovorit len za seba a nechcem ti davat ziadne rady,ale ja myslim,ze to nie je tvoja slabost,ale prednost,lebo ta nevytacaju chobotiny,do ktorych ta nic,ale krivda,bezpravie,drze chovanie,smradostvo a podobne...takze mne pride,ze svojimi reakciami a zasahmi vlastne chranis spolocnost a robis ju lepsou...lebo vela ludi na to kasle a mne sa nezda,ze by to bolo v poriadku...
    publikované: | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  8. Bonnie,
    ďakujem, ja som normálne dojatá!!! Z tej spoločnosti chránim len jedincov, lebo spoločnosť ako taká mi príde už veľmi prehnitá a bude ťažké ju vyliečiť. Možno stagnácia, ale znovuvrátenie sa na uroveň hodnôt, ktoré sme my ako adolescenti uznávali a rešpektovali, bude veľmi ťažká a asi ani neuskutočniteľná.
    publikované: | autor: vasilisa26 (e-mail, web, autorizovaný)
  9. vsak vies ako sa hovori,
    jeden nezmoze nic,ale viaceri uz ano.a niekto zacat musi.a ludia si mozu vybrat,ktorou cestou budu smerovat.lebo ked nechame spolocnost len tak hnit,asi sa samovolne neobrodi.takze to treba skusat a nerezignovat.ak ochranis co i len par jedincov,i to je lepsie ako nic.a ked bude podobnych ochranarov viac a viac a viac,tak nejaky vysledok sa snad prejavi...
    publikované: | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  10. Vasilisa,
    zase si sa zachovala statočne, väčšina ľudí by okolo tohoh prešla mlčaním, vrátane mňa. Vlastne si mala šťastie, že sa do Teba nepustili. Zdá sa, že Tvoje slová zaúčinkovali, takže ten Tvoj zásah nebol márny.
    publikované: | autor: peternagy (e-mail, web, autorizovaný)
  11. takéto správanie niektorých detvákov bolo, je a bude, teraz možno viac, lebo je akčnejšia doba..
    záleži kde, ako a čím im dávame živiny do korienkov...
    a fajn čítanie..
    publikované: | autor: believer (e-mail, web, autorizovaný)
  12. takéto správanie zrejme odkukala niekde v rodine
    tipovala by som rodinu najblišiu ... deti sa zvyknú síce búriť, ale zoči voči rodičom sa zväčša aj v najdivokejšej puberte krotia ...
    publikované: | autor: Petula (e-mail, web, autorizovaný)
  13. peter,
    statočne je asi silné slovo. Vcítila som sa do role tej matky. Nezniesla by som takéto hlasné buričstvo na verejnosti vlastného dieťaťa.
    publikované: | autor: vasilisa26 (e-mail, web, autorizovaný)
  14. Believer,
    vítaj "brat".Ďakujem.
    Bolo, je a bude, pokiaľ, neurčíme detvákom ich miesto a postavenie v rodine. V tom rozhovore, akoby si vymenili úlohy.
    publikované: | autor: vasilisa26 (e-mail, web, autorizovaný)
  15. Peťula,
    som toho istého názoru. Myslím, že muž,dcéru uprednostňuje a matku zhadzuje. Nmojveru, bola by som prijala výmenu názorov, ale nikto sa neozval a možno to naozaj tak muselo byť, že v pravú chvíľu ma sestrička "pozvala" ďalej
    publikované: | autor: vasilisa26 (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014