verte - neverte

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Nerieš

Ani Martin nechcel riešiť, keď ho mater uvidela a otvorená sánka sa jej od hrôzy zasekla.
Martinko sa nikdy nebál po vonku sám chodiť. Nie cez deň, ale ani zavčas ráno. V  zime, keď bola ešte hustá tma, alebo v lete, keď sa začalo brieždiť,  cupotali jeho 6,8,10, -násť  ročné nôžky na sobotňajší zápas mladších/ starších žiakov/ dorastencov  futbalistov. Mamina/tatino ho ku štadiónu často odprevádzali, lebo sa o svojho syna strachovali, aby sa mu nič nestalo. Martinko prerástol do Martina, nebál sa sám chodiť nielen ráno, ale ani večer. Mamina sa o jeho bezpečnosť stále obávala, keď v správnu hodinu domov nechodil a on ju utešoval:
„ Radšej zavčasu ráno, ako neskoro v noci. Čože sa ty o mňa bojíš, mater moja. Keby ma niekto chcel prepadnúť, moje rýchle nohy mu utečú!“ Tak mater svoju uspokojoval. Martin už aj všetky školy skončil, už si aj na tvrdý chlebík zarábal a mať jeho akosi stratila o neho obavy.
V piatok ráno mater ešte nemala oči poumývané, dobre nevidela, ale  na Martina sa rozkričala, čože do toho uteráka utieral, že je taký hnedastý. Martin  ležal na ľavom boku, otvoril pravé oko a zabručal:“Nerieš!“ Nerieš. To slovo je veľmi moderné, moderne dvíha adrenalín a nič nerieši. Ani Martin nechcel riešiť, keď ho mater uvidela a otvorená sánka sa jej od hrôzy zasekla. Ľavé oko nebolo vidieť. Hralo farbami predbúrkovej, oslnenej, ovetrenej oblohy. Líce bolo také veľké, akoby mal v ústach tenisovú loptičku.Jeho, od prírody nerovný nos, bol ešte viac krivý.
 „Včera ma prepadli! Nerieš prečo?! Nikomu nedlžím peniaze, nie som priekupník ani konzument drog. Bol som asi v nesprávnom čase, na nesprávnom mieste.“
A hneď sa mi z jazyka rynulo tisíc otázok:
J:Viedel si ich? Vieš, kto to bol?
M:Neviem! /Odpovede som musela loviť z chlpatej deky/
J:Čo ti vzali?
M:Peňaženku s dokladmi!
J: Bol si na polícii?
M:Načo! ? Aj tak by nič nevyriešili!
J:Veď Ti vzali papiere, peniaze a ty nechceš ísť na políciu?
M: Kartu som v noci zablokoval. V peňaženke bolo niečo cez 2-3 €. Peňaženka bola značková, tá bola desaťnásobne drahšia. A dokolady pôjdem vybaviť na pondelok.
J: A k lekárovi ideš?
M: Načo! Veď vidím!
J:Máš zrazeninu!
M: No a čo! Po čase zmizne!
J: Vždy si mi tvrdil, že keby ťa niekto prepadol, nechytia ťa, lebo si rýchly.
M: Som rýchly! Ale oni boli traja.
A tak sa teraz, pokiaľ bude pod jedným stropom s materou bývať, znovu bude mater o Martinovu bezpečnosť obávať.  Z Martina, aj keď sa tváril tak, akoby ho prepadávali každý týždeň, bola cítiť nervozita a neistota. Celý víkend nevytiahol päty z domu. Aj keď ho ľutovala, na druhej strane sa veľmi tešila, lebo si už dlho mater jeho, jeho celovíkendovú prítomnosť doma neužila. Nemal odvahu povedať kamarátom, čo sa mu stalo. Hanbil sa, akoby on niekoho prepadol a nie jeho. A ja sa pýtam samej seba, či budem mať odvahu ešte i ja, keby bolo treba,  prejsť nočnou ulicou mesta. Nie niekde bokom. Nie okolo bytoviek, kde sú komúny našich bratov Cigánov. Ale takmer v centre mesta, 100 metrov od domu, kde Martin s materou býval.

človek | stály odkaz

Komentáre

  1. Vasi,
    nechod radsej..a tieto veci demokratocky nejdu riest ...vlastne je to demokraticke..dnesna demoikracia je taka.. bud/es abo nebud/es..nic ine medzi tym nie je.. :(
    PS: mimochodom..co sme si navarili to aj jeme
    publikované: 25.06.2012 20:14 | autor: jajaj (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. veru
    máme sa my-mami-načo tešiť..stále je-hoc neželane-čo riešiť..
    strach
    ten je kdesi v hlbke nás..
    o deti
    hoc už dávno nie sú v detskom veku
    do smrti budeme v tom materinskom vleku..
    horšie sa dnes žije-ako za /môjho / mlada
    a opak bych žiť ja rada..
    syn vzal cestou domov-z čiech-stopára..večer..
    so stopárom odišli všetky doklady+peniaze..
    v noci na políciu-musel-no bolo to zbytočn é..
    tak sa mu začala dovolenka..
    hlavne-že bol zdravý a celý..
    skúsenosť nemilá
    ..a teraz pomáhaj..
    možno niekedy je treba-lenže..ako odhadnúť situáciu?
    my-hoc na dedine-v noci len doma sedíme..
    publikované: 25.06.2012 21:12 | autor: radosť (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. pre jazykovedcov:
    =mamy=
    publikované: 25.06.2012 21:13 | autor: r (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. radosť, jajaj
    ďakujem za nákuk
    publikované: 28.06.2012 12:10 | autor: vasilisa26 (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. Mňa tiež
    takto napadli asi 200 metrov od domu, nejaký 15-20 ročný sopliaci sfetovaný, jedného som pár krát udrel a potom som utiekol a z obchodu (kam sa neodvážili lebo tam bolo veľa ľudí) som zavolal políciu. ..
    výsledok - asi mesiac som sa bál tadiaľ chodiť, ale potom som si povedal, že nič, také, ja sa nebudem prispôsobovať nejakým kreténom a keď bude treba tak ich fakt prehnem cez koleno a naložím im 5 a 20 na zadok, nech sa správajú

    Mame som o tom nepovedal, dozvedela sa to až keď prišiel nejaký list z polície, či zo súdu či odkiaľ, že páchatelia (dvaja - pričom som im povedal že boli traja) zaplatia pokutu nejakých 2000 korún... (štátu - moje rozbité okuliare nezaplatil nikto).

    A áno, budeš mať odvahu a vieš prečo? Lebo svet je taký aký si ho spravíme. A ja nechcem spraviť svet, v ktorom sa budem báť chodiť po ulici.
    publikované: 07.07.2012 09:32 | autor: Iviak (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. iviak,
    veľmi si ma povzbudil poslednou vetou!
    Vieš, ale keď čítaš, čo sa stalo v Hurbanove a prečo, keď máš zlé skúsenosti s policajtmi z Novozámockého okresu, tak potom nevieš, či máš veriť, že zariadia poriadok
    publikované: 08.07.2012 20:33 | autor: vasilisa26 (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014